Zákon o rokovacom a pracovnom poriadku Národného zhromaždenia, prijatý 12. júla 1960, sa zameriava na úpravu pracovných a rokovacích pravidiel Národného zhromaždenia Československej socialistickej republiky, najvyššieho orgánu štátnej moci. Tento zákon precizuje zásady práce, práva a povinnosti poslancov a orgánov Národného zhromaždenia, vrátane ich vzťahov s vládou a ústrednými orgánmi. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú procedúry na zvolávanie a ukončenie zasadnutí, ktoré vykonáva prezident republiky najmenej dvakrát ročne, a možnosť zvolania na žiadosť aspoň tretiny poslancov. Zákon tiež definuje postupy pre ustavujúcu schôdzku novozvoleného Národného zhromaždenia vrátane voľby nového predsedníctva a overovateľov. Národné zhromaždenie má na svojich schôdzach predovšetkým právo voliť prezidenta republiky a prerokúvať návrhy zákonov od rôznych iniciátorov vrátane výborov a vlády. Tento zákon tak zabezpečuje efektívne fungovanie a demokratickú kontrolu legislatívneho procesu v rámci socialistického štátu.