Zákon o platenej dovolenke na zotavenie, prijatý 18. decembra 1959, upravuje nároky zamestnancov na platenú dovolenku za účelom zotavenia v Československej republike. Hlavným cieľom zákona je zabezpečiť zamestnancom primeraný čas na oddych a zotavenie, čím prispieva k zdravšiemu pracovisku a vyváženejšiemu životnému štýlu. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú: 1. Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi po 11 mesiacoch nepretržitého pracovného pomeru s tou istou organizáciou, pričom základná výmera dovolenky je stanovená na dva kalendárne týždne za kalendárny rok. 2. Zákon stanovuje rôzne podmienky pre dlhšiu dovolenku, vrátane troch týždňov pre zamestnancov mladších ako 18 rokov a tých, ktorí dosiahli 50 rokov veku, ako aj štyri týždne pre zamestnancov s aspoň 15-ročným nepretržitým zamestnaním. 3. Špeciálne úpravy existujú pre učiteľov s nárokmi až na osem týždňov a pre zamestnancov pracujúcich v ťažkých podmienkach, ako baníkov. Dodatková dovolenka sa poskytuje pre zamestnanov pracujúcich pod zemou a vláda má možnosť nariadením predĺžiť dovolenku pre zamestnancov vykonávajúcich zdraviu škodlivé alebo zvlášť náročné práce. Tento zákon zabezpečuje, že práca oslobodená od nadčasového alebo sviatočného voľna neovplyvní dĺžku dovolenky.