Zákon o jednotnej sústave knižníc (Knižničný zákon) z 9. júla 1959 bol prijatý Národným zhromaždením Československej republiky s cieľom vytvoriť a koordinovať jednotnú sústavu knižníc. Primárnym cieľom zákona je podpora všestranného vzdelávania pracovujúca v duchu socialistického svetonázoru a rozvoj vedy a techniky. Jednotná sústava knižníc zahŕňa knižnice riadené ústrednými a spoločenskými organizáciami, roľníckymi družstvami, ekonomickými a vedeckými inštitúciami. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú povinnosť knižníc zapojiť sa do medziknižničnej spolupráce v rámci jednotnej sústavy, zabezpečiť dostupnosť literatúry pre všetkých občanov a zlepšovať koordináciu služieb. Ústrednou knižnicou tejto sústavy je Štátna knižnica Československej republiky, ktorá uchováva a spracúva národnú i zahraničnú literatúru a poskytuje metodickú pomoc ostatným knižniciam. Zákon tiež upravuje organizáciu tematických sietí knižníc, ako sú ľudové, školské a vedecké knižnice, a zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi nimi na zabezpečenie kvalitných knižničných služieb. Zákon taktiež určuje, že knižnice ozbrojených síl podliehajú samostatnému nástupnému poriadku. Táto legislatíva má za cieľ efektívnejšie riadenie a rozvoj knižníc, čo má pozitívne dopady na kultúrny a intelektuálny rast spoločnosti.