Zákon o jednotných roľníckych družstvách (Zákon z 9. júla 1959) je legislatíva prijatá Národným zhromaždením Československej republiky, ktorá má za cieľ podporovať upevňovanie a rozvoj jednotných roľníckych družstiev. Zákon považuje družstvá za neoddeliteľnú súčasť socialistického zriadenia a podporuje ich dobrovoľné zakladanie členmi. Hlavné zásady tohto zákona zahŕňajú družstevnú demokraciu, kde každý družstevník aktívne prispieva k riadeniu družstevných záležitostí prostredníctvom členských schôdzok a ďalších orgánov. Zákon zdôrazňuje plánovitosť pri rozvoji družstevnej poľnohospodárskej výroby, harmonizáciu plánov družstva so štátnym plánom a plánované rozdeľovanie ziskov v súlade so záujmami spoločenstva, družstva a družstevníkov. Každý družstevník má nárok na podiel na hospodárskych výsledkoch podľa zásady „každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce“. Dôležitým aspektom je aj ochrana socialistického družstevného majetku, ktorú majú družstevníci a orgány družstva povinnosť zabezpečiť. Štát poskytuje pomoc na rozvoj a zveľaďovanie tohto majetku. Družstvo vzniká ustanovujúcou schôdzkou záujemcov, pričom platnosť tejto schôdzky musí byť potvrdená radou okresného národného výboru. Tento zákon zohráva kľúčovú úlohu v štruktúre a fungovaní poľnohospodárskych družstiev v socialistickom systéme.