Zákon o úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov, prijatý 8. júla 1959, stanovuje pravidlá pre výber a činnosť osôb vykonávajúcich znalecké a tlmočnícke úkony v Československej republike. Primárnym cieľom zákona je zabezpečiť dôkladné odborné posúdenie skutočností, ktoré sú základom pre rozhodnutia súdov, arbitrážnych a iných orgánov štátnej správy, tým, že sa zvyšuje starostlivosť o výber vhodných znalcov a tlmočníkov. Medzi kľúčové ustanovenia patrí povinnosť orgánov štátnej správy a socialistických organizácií poskytovať zo svojich pracovníkov znalcov na žiadosť súdov a iných kompetentných orgánov. Zákon ďalej stanovuje, že vo výnimočných prípadoch môže byť o odborný posudok požiadaný priamo štátny orgán alebo ústav. Pri výbere znalcov je kladený dôraz na odborné a politické predpoklady, vrátane bezúhonnosti a oddanosti ľudovodemokratickému zriadeniu. Zákon tiež upravuje procedúry pre vylúčenie a sľub znalcov, ktoré zahŕňajú povinnosť zachovávať mlčanlivosť a konať v súlade so zásadami ľudovodemokratického zriadenia. Cieľom týchto ustanovení je garantovať, že znalecké úkony budú vykonávané s ohľadom na záujmy republiky a jej občanov, čím sa zabezpečí spravodlivé a objektívne posúdenie v právnych konaniach.