Zákon č. 74/1958 o trvalom usídlení kočujúcich osôb upravuje postup pri usídľovaní osôb vedúcich kočovný spôsob života. Prijatý 17. októbra 1958, zákon definuje kočovný spôsob života ako túlanie sa jednotlivcov alebo skupín z miesta na miesto, vyhýbanie sa práci alebo živenie sa nekalým spôsobom, a to aj v prípade, že osoba má nahlásený trvalý pobyt. Národným výborom ukladá povinnosť poskytovať týmto osobám všestrannú pomoc pri prechode k usadlému spôsobu života, najmä pri zabezpečovaní vhodného zamestnania a ubytovania. Zákon tiež stanovuje výchovné pôsobenie na tieto osoby s cieľom ich začlenenia do spoločnosti ako riadnych pracujúcich občanov. Minister vnútra bol poverený vydaním vykonávacích predpisov týkajúcich sa dodatočných zápisov do matrík, zabezpečenia evidencie a zisťovania totožnosti kočujúcich osôb.