Zákon o záväzkoch na náhradu škody spôsobenej zamestnancom porušením povinností z pracovného pomeru, prijatý 17. októbra 1958, upravuje zodpovednosť zamestnancov za škody spôsobené podnikom v dôsledku nedbanlivého porušenia pracovných povinností. Jeho hlavným cieľom je ochrana socialistického vlastníctva a podpora zodpovedného správania zamestnancov. Zákon stanovuje, že zamestnanec je povinný nahradiť podniku skutočnú škodu, ak bola spôsobená nedbanlivosťou, pričom podnik musí preukázať zavinenie zamestnanca. Pokiaľ škoda vznikla aj v dôsledku pochybenia vedenia podniku, podnik nesie pomernú časť zodpovednosti. Zákon tiež upravuje zodpovednosť zamestnancov za hodnoty, ktoré im boli zverené na vyúčtovanie alebo na písomné potvrdenie. V prípade schodku vo zverených hodnotách, zamestnanec môže byť oslobodený od zodpovednosti, ak preukáže, že schodok nevznikol jeho zavinením. Maximálna výška náhrady škody, ktorú môže zamestnanec uhradiť, je stanovená na trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku. Tento zákon má významný vplyv na pracovnoprávne vzťahy, keďže stanovuje jasné pravidlá a zodpovednosť za pracovné pochybenia, čím prispieva k predchádzaniu škodám v podnikoch.