Zákon o kultúrnych pamiatkach, prijatý 17. apríla 1958, upravuje ochranu, využitie a starostlivosť o kultúrne pamiatky v Československej republike. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby pamiatky boli zachované, účelne využívané a sprístupnené verejnosti, čím sa stávajú súčasťou kultúrneho a hospodárskeho života socialistickej spoločnosti. Zákon chráni pamiatky štátom a zapája občanov do ich ochrany cez národné výbory. Medzi kľúčové ustanovenia patrí definovanie pojmu „pamiatka“ ako kultúrny statok, ktorý odráža historický vývoj spoločnosti. Stanovuje, že významné pamiatky môžu byť vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, ktoré majú zvýšenú právnu ochranu. Ustanovuje tiež možnosť zriaďovania pamiatkových rezervácií, ktoré zahrňujú skupiny nehnuteľných pamiatok a ochranné pásma okolo pamiatok. Zákon ovplyvňuje rôzne oblasti, vrátane územného plánovania, kde sa vyžaduje dodržiavanie podmienok ochrany pamiatok pri stavebných činnostiach. Tiež sa zavádza evidencia nehnuteľných a hnuteľných pamiatok, ktorá je vedená vo štátnych zoznamoch. Týmto zákonom sa zdôrazňuje občianska povinnosť každého prispieť k ochrane kultúrneho dedičstva.