Zákon o požiarnej ochrane (Zákon zo 17. apríla 1958) je právny predpis Československej republiky, ktorého hlavným cieľom je ochrana socialistickej výstavby štátu, životov a zdravia pracujúcich, ako aj všetkých majetkových hodnôt pred škodami spôsobenými požiarmi a inými živelními pohromami alebo nehodami. Kladie dôraz na bdelosť a opatrnosť občanov a ich aktívnu účasť na požiarnej ochrane, pričom k jej rozvoju prispievajú národné výbory, ich výkonné orgány a dobrovoľné organizácie ako Československý zväz požiarnej ochrany. Medzi kľúčové ustanovenia patrí úloha Ministerstva vnútra, ktoré má na starosti ústredné riadenie a dozor nad požiarnou ochranou, vrátane vydávania všeobecných právnych predpisov a stanovovania požiadaviek pre projekčné prípravy stavieb. Ďalej zabezpečuje výskum v oblasti požiarnej ochrany a školenie pracovníkov. Národné výbory organizujú, kontrolujú a vydávajú predpisy na zabezpečenie požiarnej ochrany vo svojich obvodoch, a sú povinné poskytovať si vzájomnú pomoc. Miestne národné výbory zabezpečujú prevenciu a odstraňovanie požiarnych závad v obciach. Zákon tiež určuje rozdelenie finančných nákladov na verejnú požiarnu ochranu, vrátane obstarávania a údržby prostriedkov pre dobrovoľné a verejné jednotky požiarnej ochrany, pričom môže dôjsť k preberaniu niektorých nákladov okresnými národnými výbormi. Tento zákon je zásadným dokumentom pre zabezpečenie efektívnej požiarnej ochrany v Československu v kontexte povojnového socialistického plánovania a budovania bezpečnostnej infraštruktúry.