Zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom, prijatý 19. decembra 1957, má za cieľ aktualizovať pravidlá týkajúce sa hlásenia a evidencie pobytu obyvateľov a cudzincov v Československej republike. Hlavným cieľom legislatívy je zlepšiť evidenčnú disciplínu a zabezpečiť úplnosť a pravdivosť ohlasovacieho procesu. Medzi kľúčové zmeny patrí zavedenie povinnosti pre všetkých obyvateľov nahlásiť začiatok, zmenu a ukončenie pobytu ohlasovaciemu orgánu, pričom sa rozlišuje medzi trvalým a prechodným pobytom (§ 1-2). Zákon tiež definuje pojem "ubytovateľ," kde sú zahrnutí vlastníci nehnuteľností, nájomníci a prevádzkovatelia ubytovacích zariadení, a stanovuje ich povinnosti voči ubytovaným osobám (§ 4-5). Významným dopadom tohto zákona je posilnenie administratívneho dohľadu nad pohybom obyvateľstva a cudzincov, čo môže prispieť k lepšiemu riadeniu migračných tokov a bezpečnostnej situácie v krajine. Zákon tiež prispieva k zlepšeniu transparentnosti a zodpovednosti ubytovateľov pri evidencii a hlásení pobytu svojich nájomníkov a podnájomníkov.