Zákon o občianskych preukazoch z 19. decembra 1957 je právna úprava týkajúca sa evidencie obyvateľstva v Československej republike. Jeho hlavným cieľom je regulovať podmienky vydávania a používania občianskych preukazov, ktoré slúžia ako verejná listina na preukázanie totožnosti, štátnej príslušnosti a ďalších významných údajov o občanovi. Kľúčové ustanovenia zahrnujú povinnosť občanov nad 15 rokov s trvalým pobytom v Československu vlastniť občiansky preukaz. Ministerstvo vnútra môže určiť výnimky z tejto povinnosti. Zákon dále ustanovuje, že občiansky preukaz nahrádza iné verejné listiny týkajúce sa občianstva a miesta pobytu, čím zjednodušuje administratívne procesy. Orgány verejnej bezpečnosti sú zodpovedné za vydávanie a aktualizáciu údajov v občianskych preukazoch. Platnosť preukazu je určená podľa veku občana, pričom pre občanov nad 50 rokov je bez časového obmedzenia. Zákon tiež určuje dôvody straty platnosti preukazu, ako sú poškodenie alebo straty. Tieto opatrenia majú za cieľ zvýšiť efektivitu a bezpečnosť osobnej identifikácie.