Zákon o umelom prerušení tehotnosti, schválený 19. decembra 1957, sa zameriava na reguláciu podmienok pre umelé prerušenie tehotenstva v Československej republike. Hlavným cieľom je ochrana zdravia žien pred neodbornými zákrokmi vykonávanými mimo zdravotníckych zariadení. Tento zákon stanovuje, že umelé prerušenie tehotenstva je možné len s výslovným súhlasom tehotnej ženy a po predchádzajúcom povolení, pričom v prípade žien s obmedzenou svojprávnosťou môže byť súhlas nahradený súhlasom zákonného zástupcu. Ukončenie tehotenstva sa môže uskutočniť len v lôžkových zdravotníckych zariadeniach. Povolenie toto vykonáva špeciálne zriadená komisia a je možné ho udeliť iba zo zdravotných dôvodov alebo z iných dôvodov osobitného zreteľa hodných. Zákon zároveň zrušuje platnosť trestov uložených za trestný čin usmrtenia ľudského plodu pred jeho účinnosťou, a to retroaktívne. Ustanovenia zákona majú výrazný dopad na zdravotné a právne aspekty výkonu interrupcií, pričom Ministerstvo zdravotníctva a Ministerstvo spravodlivosti majú povinnosť vydať potrebné vykonávacie predpisy. Tento zákon nadobúda účinnosť okamžite po vyhlásení a zasahuje do pomoci vedy, trestného práva hmotného a oblastí zdravotníckych služieb.