Zákon o využití nerastného bohatstva (banský zákon) z 5. júla 1957 je legislatívnym rámcom Československej republiky, ktorý má za cieľ zabezpečiť efektívne a hospodárne využitie ložísk nerastov pre socialistickú priemyslovú výrobu a výstavbu. Podľa tohto zákona sa za nerasty považujú všetky tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry, avšak s výnimkami ako voda (okrem minerálnych), liečivé minerálne vody, rašeliny, povrchové vegetačné vrstvy, či piesok a štrk z vodných tokov bez dobývateľného množstva vyhradených nerastov. Kľúčovou súčasťou je rozdelenie nerastov na vyhradené a nevyhradené, pričom medzi vyhradené patrí široké spektrum surovín, ako napríklad rádioaktívne nerasty, uhlie, živice, kovy, rôzne soli, nerasty obsahujúce fosfor, a špecifické minerály využiteľné v priemysle. Táto klasifikácia má významný dopad na reguláciu a kontrolu ťažby, stanovenie povolení a licenčných zmlúv v rámci baníckeho sektora. Zákon taktiež zasahuje do vývoja baníctva a príbuzných odvetví, pričom orientuje ich aktivity na podporu národnej ekonomiky a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti vyčerpateľných prírodných zdrojov.