Zákon o technickej normalizácii, prijatý 5. júla 1957 Národným zhromaždením Československej republiky, upravuje systém technickej normalizácie v štáte. Jeho hlavným cieľom je stanovenie najmenšieho možného počtu technických riešení pre opakované prípady tak, aby tieto riešenia boli najvýhodnejšie pre národné hospodárstvo z hľadiska hospodárnosti, kvality a bezpečnosti. Medzi kľúčové ustanovenia zákona patrí definovanie technických noriem ako výsledkov zisťovania a určovania technických riešení, ktoré sú záväzné, pokiaľ nie sú označené ako odporúčané. Ďalej, zákon vytvára právny rámec pre Štátny úrad pre vynálezy a normalizáciu ako ústredný orgán zodpovedný za metodické riadenie tvorby technických noriem a ich vyhlasovanie. Tento úrad, sídliaci v Prahe, spolupracuje s ďalšími ústrednými úradmi a orgánmi pri zostavovaní jednotného štátneho plánu normalizačných prác, ktorý určuje normalizačné úlohy. Zákon tiež zriaďuje komisie expertov ako poradné orgány a zaväzuje organizácie k spolupráci a poskytovaniu nevyhnutných dokumentov a údajov. Tento právny predpis má významný vplyv na normalizačné procesy v rôznych odvetviach národného hospodárstva.