Zákon o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl, schválený 4. júla 1957, zabezpečuje sociálne zaopatrenie pre profesionálnych príslušníkov ozbrojených síl Československej republiky po ukončení ich služby, ako aj pre ich rodinných príslušníkov. Legislatíva konkrétne rozširuje systém sociálneho zabezpečenia berúc do úvahy špecifické podmienky vojenskej služby, čím prispieva k vyššej obranyschopnosti štátu. Kľúčové ustanovenia zákona zahŕňajú poskytovanie dôchodkov (výsluhový, invalidný, čiastočný invalidný, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky, a osobný) a ďalších dávok, ako sú výchovné príspevky a zvýšenie dôchodkov pre bezvládnosť. Okrem vojenských profesionálov sa rozsah zákona vzťahuje aj na dôstojníkov v zálohe povolaných na aktívnu službu a ďalších príslušníkov ozbrojených zložiek Ministerstva vnútra, pričom konkrétny rozsah určuje vláda. Týmto zákonom sú jasne definované práva a povinnosti jednotlivcov v rámci sociálneho zabezpečenia, čím sa usiluje o zabezpečenie dôstojného života po vojenskej kariére.