Zákon o prokuratúre, prijatý 19. decembra 1956 Národným zhromaždením Československej republiky, ustanovuje úlohu generálneho prokurátora pri najvyššom dozore nad zachovávaním socialistickej zákonnosti v mene štátu. Generálny prokurátor má za úlohu dozerať na správne používanie zákonov po celej republike, bez ohľadu na miestne odlišnosti, a vychovávať občanov k dodržiavaniu právnych predpisov a ochrane socialistického vlastníctva. V rámci svojej pôsobnosti prokurátor plní úlohy nezávisle od miestnych orgánov a je podrobený len generálnemu prokurátorovi. Kľúčovými ustanoveniami zákona sú predovšetkým: 1) dohľad generálneho prokurátora nad správnym používaním zákonov národnými výbormi, ministerstvami a ďalšími štátnymi orgánmi a inštitúciami, 2) zodpovednosť za trestné stíhanie osôb, ktoré spáchali trestné činy alebo priestupky, 3) zabezpečenie zákonnosti v miestach výkonu väzby či trestného odňatia slobody. Zákon tiež kladie dôraz na ochranu štátneho zriadenia, socialistickej výstavby a politických práv občanov, ako aj na zabezpečenie disciplíny ozbrojených síl. Generálny prokurátor má povinnosť zavádzať opatrenia na odstránenie porušení zákonnosti a zabezpečenie zodpovednosti osôb, ktoré ju narušili. Okrem toho generálny prokurátor disponuje poradným hlasom pri zasadaní vlády a zboru povereníkov.