Zákon o náhrade škody za pracovné úrazy a o náhrade nákladov liečebnej starostlivosti a dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, prijatý 30. novembra 1956, sa zameriava na úpravu právnych vzťahov týkajúcich sa náhrady škody vzniknutej zamestnancom pri pracovných úrazoch alebo chorobách z povolania. Základným cieľom zákona je zabezpečiť, aby podniky a organizácie niesli zodpovednosť za úrazy a choroby, ak sa stanú v súvislosti s výkonom zamestnania. Dôležitými ustanoveniami sú: 1. Ak zamestnanec utrpí škodu na zdraví alebo smrť, zodpovednosť znášajú prevádzatelia, pričom sa môžu oslobodiť len za prísne stanovených podmienok, ako je neodvrátiteľná udalosť alebo porušenie predpisov zamestnancom. 2. Náhrada môže byť znížená o dávky, ktoré zamestnanec dostane kvôli úrazu alebo chorobe podľa predpisov o preventívnej a liečebnej starostlivosti. 3. Právo na náhradu sa premlčí v lehote šiestich mesiacov odo dňa zistenia zodpovednosti, maximálne však v troch rokoch od spôsobenia škody. Zákon výrazne ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy tým, že zabezpečuje práva zamestnancov na kompenzácie a zároveň stanovuje jasné pravidlá pre prevádzkovateľov, ako majú predchádzať a riešiť škodové udalosti.