Zákon o sociálnom zabezpečení z 30. novembra 1956 je legislatíva, ktorej cieľom je realizovať právo občanov na zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a nemožnosti obživy, garantované Ústavou z 9. mája. Zákon predstavuje systém sociálneho zabezpečenia, ktorého súčasťou je dôchodkové zabezpečenie pre zamestnancov, ako aj sociálna starostlivosť o všetkých občanov, ktorí ju potrebujú. Zabezpečenie zahŕňa dôchodkové zabezpečenie zamestnancov a príslušníkov ozbrojených síl, zabezpečenie dôchodcov počas nemoci a všeobecnú sociálnu starostlivosť. Kľúčové ustanovenia zahrňujú definovanie osobného rozsahu nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia, ktorý sa vzťahuje na zamestnancov, domáckych robotníkov, žiakov učilíšť a učňov, ako aj na niektoré skupiny umelcov, vedcov a iných pracovníkov určených vyhlásením Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia. Pozostalí po zamestnancoch majú tiež nárok na dávky. Významnou zmenou je, že zamestnanci neprispejú na úhradu týchto dávok osobitnými príspevkami, pričom financovanie zabezpečuje štát. Dopad zákona je orientovaný na zvýšenie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich a budovanie socializmu v štáte, podporujúc tak rozvoj národného hospodárstva a solidaritu v sociálnom zabezpečení.