Zákon o nemocenskom poistení zamestnancov, prijatý 30. novembra 1956, upravuje systém nemocenského poistenia zamestnancov na území Slovenskej republiky. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť ochranu pre prípad choroby, úrazu, tehotenstva, materstva a starostlivosti o člena rodiny. Hlavné ustanovenia zákona zahŕňajú definíciu poistných osôb, kam patria osoby v pracovnom pomere, osoby v obdobných pracovných vzťahoch, ako aj spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ktorí pre podnik vykonávajú prácu. Zároveň stanovuje, že zamestnanci pracujúci v cudzine, ale v službách československých zastupiteľských úradov či iných určených subjektov, zostávajú poistení. Z poistenia sú vyňatí príslušníci ozbrojených zborov z povolania, cudzí štátni príslušníci s diplomatickými výsadami a zamestnanci s prechodným výkonom práce pre zahraničných zamestnávateľov bez trvalého sídla v Československu. Zákon tiež definuje pojem príležitostného zamestnania, ktoré sa považuje za práce kratšie než 5 pracovných dní alebo s nízkym zárobkom. Tento legislatívny akt je dôležitou súčasťou sociálneho poistenia, poskytujúci istotu a ochranu pracovníkom v prípade nepredvídaných zdravotných udalostí.