Zákon o štátnej ochrane prírody z 1. augusta 1956 je legislatíva zameraná na ochranu prírodného bohatstva a vzhľadu krajiny s cieľom podporiť vzdelanie, zdravie a kultúrnu úroveň obyvateľstva Československa. Zákon stanovuje ochranu prírody na základe vedeckého prieskumu a spolupráce s vedeckými inštitúciami. Medzi kľúčové ustanovenia patrí ochrana významných častí prírody a krajiny, vrátane národných parkov, chránených krajinných oblastí, štátnych prírodných rezervácií, chránených nálezisk, parkov, záhrad a študijných plôch. Pre zásahy do prírodných podmienok je potrebná súčinnosť Ministerstva školstva a kultúry. Zákon poskytuje ochranu významným územiam a prírodným výtvorom, vrátane vyhlásenia významných druhov živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín za chránené. Taktiež definuje kritériá na vyhlásenie národných parkov a chránených oblastí, ktoré sa zameriavajú na vedecký, klimatický, vodohospodársky alebo zdravotný význam, pričom sú aj dôležité pre vzdelávanie a výskum. Tento právny rámec má za cieľ podporiť zachovanie, obnovu a využívanie prírodných zdrojov v Československu, pričom zohľadňuje potreby ochrany životného prostredia a prírody.