Zákon o platenej dovolenke na zotavenie v roku 1954 stanovuje pravidlá pre nárok a dĺžku platenej dovolenky zamestnancov v Československu. Hlavným cieľom zákona je upraviť podmienky pre platenú dovolenku na zotavenie pre rok 1954 a nasledujúce roky až do roku 1959. Nárok na dovolenku majú zamestnanci, ktorých pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval nepretržite aspoň 11 mesiacov, pričom čakacia doba je skrátená na 5 mesiacov pre absolventov škôl a ženy vyňaté z pracovnej povinnosti. Dĺžka základnej dovolenky je ustanovená na 2 kalendárne týždne, s možnosťou predĺženia o 1 až 2 týždne v závislosti od veku zamestnanca alebo dĺžky pracovného pomeru. Zamestnanci v baníctve môžu získať dodatkovú dovolenku pri splnení určitých podmienok. Zákon tiež stanovuje pravidlá pre krátenie dovolenky pri zameškaní práce pre dôležitú príčinu či bez dôvodu. Významným aspektom zákona je aj započítavanie určitých období, ako je vojenská služba, do doby rozhodnej pre predĺženie dovolenky, čo reflektuje snahu zákonodarcu zohľadniť rôzne životné okolnosti zamestnancov pri určovaní ich nároku na dovolenku.