Zákon o právnej praxi a odbornej skúške v odbore justície a prokuratúry, prijatý Národným zhromaždením Československej republiky 24. apríla 1953, stanovuje rámec pre vzdelávanie a hodnotenie právnického dorastu pre súdy, prokuratúru a štátne notárstvo. Jeho hlavným cieľom je riadiť odbornú prípravu a skúšky právnych čakateľov a advokátskych koncipientov. Medzi kľúčové ustanovenia zákona patrí organizácia právnej praxe, ktorá trvá jeden rok a slúži na ideové a odborné vzdelanie účastníkov pre ich budúcu prácu. Táto prax ich zoznamuje s interpretáciou právnych predpisov v súlade s ústavou a demokratickými princípmi. Minister spravodlivosti je zodpovedný za prijímanie a rozmiestňovanie právnych čakateľov, a to v súčinnosti s generálnym prokurátorom a Ministerstvom národnej obrany v prípade vojenských čakateľov. Po absolvovaní praxe sú čakateľov povinní zložiť odbornú skúšku, ktorá overuje ich odborné znalosti a politickú vyspelosť pre výkon profesie sudcu, prokurátora, alebo advokáta. Ministerstvo spravodlivosti môže prepustiť odbornú skúšku vojenským čakateľom po dohode s ministrom obrany. Zákon tiež upravuje osobné a platové pomery právnych čakateľov, až do ich vymenovania na pozície v súdnictve, prokuratúre alebo notárstve. Tento zákon teda zabezpečuje systematický prístup k formulácii základných profesionálnych noriem pre československých právnikov na začiatku kariéry.