"Zákon o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl" prijatý 12. decembra 1952 ustanovuje pravidlá pre dôchodkové zabezpečenie príslušníkov ozbrojených síl Československej republiky, ktorí odišli z činnej služby pre starobu alebo pracovnú neschopnosť. Zákon sa zároveň vzťahuje aj na nezaopatrených rodinných príslušníkov neschopných na prácu. Hlavným cieľom tejto legislatívy je poskytnúť sociálne zabezpečenie formou dôchodkov a sociálnych dávok. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú poskytovanie odpočivných, invalidných a zaopatrovacích dôchodkov, pričom odpočivné dôchodky sú určené pre tých, ktorí odídu zo služby kvôli veku, invalidné pre tých, ktorí utrpeli zdravotné poškodenie počas služby, a zaopatrovacie sú určené pre ich rodinných príslušníkov. Zákon tiež stanovuje podmienky pre výpočet výšky dôchodkových dávok, pričom základom sú platy posledne dosiahnuté v službe a u poddôstojníkov základňa nezávislá od platu. Sociálne a úrazové dávky sú poskytované za určitých podmienok, definovaných kompetentným ministrom. Zákon ďalej upravuje podmienky nárokov a výpočtu dôchodkov s ohľadom na započitateľnú dobu a stupeň invalidity, pričom využíva systém percentuálnej výšky z dôchodkového základu. Táto legislatíva má významný vplyv na sociálne poistné a dôchodkové zabezpečenie členov ozbrojených síl a ich rodín.