Zákon o poisťovníctve (Zákon zo dňa 11. decembra 1952) upravuje organizáciu a činnosť poisťovníctva v Československej republike s cieľom podporiť rozvoj národného hospodárstva a budovanie socializmu. Hlavným cieľom je efektívna správa poistného fondu pre úhradu škôd z nahodilých udalostí. Jedným z hlavných ustanovení je reorganizácia Československej poisťovne na štátny poisťovací ústav, známy ako Štátna poisťovňa, so štruktúrou zahŕňajúcou hlavnú správu na Ministerstve financií, oblastnú správu pre Slovensko, krajské správy a inšpektoráty. Štátna poisťovňa má na území republiky výlučné právo poskytovať povinné i dobrovoľné poistenie majetku a osôb. Medzi povinné poistenie patria škody spôsobené požiarmi a krupobitím pre národný majetok spravovaný národnými výbormi a podnikmi, ako aj plodiny a hospodárske zvieratá poľnohospodárskych družstiev. Rozsah a podmienky povinného poistenia určuje vláda. Tento zákon nastoľuje monopol Štátnej poisťovne na trhu poistenia a zdôrazňuje rolu štátu v riadení a ochrane ekonomických záujmov prostredníctvom plánovanej hospodárskej politiky.