Zákon o organizácii peňažníctva, prijatý 11. decembra 1952, sa zameriava na reorganizáciu peňažného sektora v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva v Československej republike. Jeho hlavnou úlohou je umožniť peňažníctvu efektívnejšie kontrolovať finančné toky a investície a zabezpečovať súlad s plánmi ekonomiky, ako napríklad výrobné procesy, obeh tovaru, a produktivitu práce. Zákon určuje štátne peňažné ústavy, konkrétne Štátnu banku československú a Investičnú banku, ako hlavné subjekty v peňažnej a úverovej sústave. Dôležitou zmenou je, že Investičná banka prestáva byť národným podnikom a mení sa na štátny peňažný ústav podriadený Ministerstvu financií, s cieľom zlepšiť financovanie investícií a poskytovanie dlhodobého úveru. Zákon tiež priznáva štátnym peňažným ústavom práva a ochranu, aké majú národné podniky, avšak štát za ich záväzky ručí iba v prípade, ak je to výslovne uvedené. Zákon tiež poskytuje Ministerstvu financií možnosti zmeniť, zrušiť alebo zriadiť nové peňažné ústavy podľa potreby. Cieľom týchto opatrení je optimalizovať využitie úspor pracujúcich na budovanie socialistického hospodárstva a posilniť hospodárnosť v ekonomickom riadení.