Zákon o miestnych poplatkoch, prijatý 11. decembra 1952 Československým národným zhromaždením, upravuje správu a výber miestnych poplatkov, ktoré sú súčasťou rozpočtových príjmov miestnych národných výborov. Hlavným cieľom tohto zákona je stanoviť pravidlá pre zavedenie, výber a vymáhanie miestnych poplatkov. Vo svojich ustanoveniach definuje, že druhy poplatkov určujú vláda a minister financií, pričom minister môže určiť aj príjmy pre okresné alebo krajské národné výbory. Medzi kľúčové ustanovenia patrí právomoc národných výborov znižovať alebo odpúšťať poplatky na zmiernenie tvrdosti a povoliť splátky, ak to eliminuje vážnu ujmu pre poplatníka. Zákon tiež stanovuje povinnosť poplatníkov spolupracovať pri kontrole poplatkov, poskytovať dôkazy a príslušné doklady. Ďalšie dôležité aspekty zahŕňajú pravidlá pre exekúciu nesplnených poplatkov a kontinuitu existujúcich predpisov do ich nahradenia podľa nového zákona. Zákon ruší určité ustanovenia zo zákonov č. 152/1950 Sb. o vnútrozemskej plavbe a č. 187/1950 Sb. o živočíšnej výrobe. Nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953 s výkonnou právomocou ministra financií. Tento zákon má významný vplyv na miestnu samosprávu a ekonomickú správu tým, že určuje jasné smernice pre správu a úpravu miestnych finančných zdrojov.