Zákon o domovej dani (zo dňa 11. decembra 1952) sa zameriava na zjednodušenie zdanenia domového majetku v Československej republike. Tento zákon zavádza novú domovú daň, ktorá nahrádza predchádzajúce formy zdaňovania domov a dávky vyberané národnými výbormi. Domová daň sa stáva príjmom miestnych národných výborov a je spravovaná okresnými národnými výbormi, ktoré môžu poveriť jej správou miestne výbory. Daň sa platí z obytných a prevádzkových budov, vrátane zastavanej plochy, nádvorí a domových záhrad. Platitelia dane zahŕňajú jednotlivcov, právnické osoby, družstvá a hospodárske organizácie, pričom spoluvlastníci tvoria jeden daňový podmet a sú zodpovední spoločne a nerozdielne. Pre budovy prenajaté sa daň počíta z nájomného a ceny užívania, pričom nájomné zahŕňa všetko, čo užívateľ platí za prenechanie budovy alebo jej časti, s výnimkou výdavkov ako sú náklady za vodu, kúrenie a ďalšie špecifikované služby. Zákon upravuje aj zvýšenie ceny užívania v prípade zahrnutia domovej záhrady. Tieto ustanovenia majú za účel zjednodušiť proces zdanenia a zabezpečiť spravodlivé a efektívne vyberanie daní z nehnuteľností.