Zákon o dani z príjmov obyvateľstva, platný od 11. decembra 1952, upravuje daňovú povinnosť fyzických osôb v Československu. Hlavným cieľom je zavedenie pravidiel pre zdaňovanie príjmov fyzických osôb, ktoré nie sú predmetom dane zo mzdy, literárnej či umeleckej činnosti, alebo pôdohospodárskej dane. Medzi kľúčové ustanovenia zákona patrí definícia daňovej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na všetky príjmy fyzických osôb. Základ dane sa určuje ako rozdiel medzi celkovým príjmom a výdavkami spojenými s jeho dosiahnutím. Ak je základ dane nižší než 30 % nákladov na hrubé mzdy zamestnancov, základom dane sa stáva práve 30 % z týchto nákladov. Ďalším významným prvkom je stanovenie daňových sadzieb pre príjmy zo súkromnej činnosti, kde rôzne úrovne príjmov podliehajú progresívnym daňovým sadzbám od 5 % do 80 %. Na zníženie alebo zvýšenie dane vplýva počet vyživovaných osôb; daň sa zvýši o 40 % pre daňovníkov bez vyživovaných osôb a zníži o 30 % pre tých, ktorí vyživujú viac než tri osoby. Zákon tiež obsahuje ustanovenie o daňovom minime, kde sa daň nevyrubí, ak základ dane nepresahuje 12.000 Kčs a daňovník je odkázaný na dané príjmy pre svoju a rodinnú výživu. Tento legislatívny dokument zameriava sa na jasnú reguláciu a zdaňovanie osobného príjmu fyzických osôb, čo má významný dopad na finančné plánovanie jednotlivcov a domácností.