Zákon o dani z obratu (Zákon č. 73/1952 Zb.) bol prijatý Národným shromaždením Československej republiky dňa 11. decembra 1952. Hlavným cieľom tohto zákona je stanoviť rámec pre účtovanie a výber dane z obratu, ktorá slúži ako nástroj na rozdelenie a znovurozdelenie národného dôchodku. Dané opatrenie sa týka viacerých subjektov vrátane štátnych podnikov, obchodných spoločností, družstiev, a fyzických osôb zapísaných v podnikovom registri. Zákon upravuje, že daň sa vzťahuje na obrat z predaja tovaru vlastnej výroby alebo dovozu, pričom každý tovar sa zdaňuje iba raz. Medzi kľúčové ustanovenia patria pravidlá pre určenie zdaniteľného obratu, ktorý je definovaný ako predajná cena tovaru, a spôsob, akým sa daň účtuje a odvádza, pričom podrobnosti upravuje Federálne ministerstvo financií prostredníctvom vykonávacej vyhlášky. Výnimku tvoria obraty z predaja do zahraničia a dovoz neobchodného tovaru, ktorý nie je predmetom dane. Zákon tiež stanovuje povinnosť podnikov vypočítať si daň samostatne a predkladať daňové hlásenia spolu s oprávnením na daňové opravné prostriedky. Týmto sa zabezpečuje priehľadnosť a efektivita vo výbere dane z obratu, ktorá má významný vplyv na financovanie štátnych rozpočtov a hospodárskych procesov v rámci federácie.