Zákon o organizácii súdov, prijatý na zasadnutí Národného shromaždenia Československej republiky 30. októbra 1952, ustanovuje štruktúru a funkciu súdneho systému v Československu. Tento zákon vymedzuje súdne inštitúcie na dve hlavné kategórie: všeobecné a osobitné súdy. Všeobecnými súdmi sú Najvyšší súd, krajské súdy a ľudové súdy, zatiaľ čo osobitné súdy zahŕňajú vojenské a rozhodcovské súdy, ako aj ďalšie osobitné, ktoré môžu byť zriadené len prostredníctvom zákona. Medzi hlavné úlohy súdov patrí ochrana spoločenského poriadku, štátneho zriadenia, socialistického vlastníctva, a práv občanov a organizácií. Súdne inštitúcie zabezpečujú dôsledné dodržiavanie zákonov a prispievajú k výchove občanov k vernosti republike a k poctivému dodržiavaniu povinností. Zákon tiež stanovuje rovnosť občanov pred súdom a garantuje možnosť viesť konanie v materinskom jazyku. Súdy vykonávajú trestné i občianskoprávne konania, pričom ich činnosť je organizovaná v dvoch inštančných stupňoch, čím sa snažia o zabezpečenie spravodlivosti a zákonnosti v celej krajine.