Zákon o prokuratúre je legislatíva prijatá Národným shromaždením Československej republiky 30. októbra 1952, ktorá definuje úlohy a pôsobnosť generálneho prokurátora v zachovaní a presadzovaní socialistickej zákonnosti. Primárnym cieľom zákona je ochrana spoločenského poriadku, štátneho zriadenia a záujmov pracujúceho ľudu. Generálny prokurátor má rozsiahle právomoci zahrňujúce dohľad na dodržiavanie zákonov zo strany ministerstiev, súdov, národných výborov a iných úradov, a taktiež aj jednotlivcov. Medzi kľúčové ustanovenia patrí možnosť podávania protestov proti rozhodnutiam v rozpore s právnym poriadkom, kde sa generálny prokurátor môže zúčastniť na zasadaniach súdov a iných štátnych orgánov s hlasom poradným. Zákon tiež kladie dôraz na povinnosť týchto orgánov aktívne spolupracovať s prokuratúrou, poskytovať jej potrebné informácie a vyhovieť požiadavkám na vysvetlenia a dokumentáciu. Tento zákon zásadne formuje fungovanie prokuratúry, upevňuje autoritu generálneho prokurátora a posilňuje mechanizmy na zabezpečenie zákonnosti a poriadku v rámci ČSSR.