Zákon o platenej dovolenke na zotavenie v roku 1952 je legislatíva prijatá Národným shromaždením Československej republiky, ktorá upravuje právo zamestnancov na platenú dovolenku. Hlavným cieľom zákona je zabezpečenie rekuperačného času pre zamestnancov, ktorí spĺňajú stanovené podmienky pracovného pomeru. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú nárok na dovolenku pre zamestnancov, ktorí odpracovali u toho istého zamestnávateľa nepretržite aspoň 11 mesiacov, s možnosťou skrátenej čakacej doby pre mladšie zamestnancov a ženy v špecifických podmienkach. Dĺžka dovolenky je základne stanovená na dva kalendárne týždne, s možným predĺžením na základe veku a trvania pracovného pomeru. Dôležitý aspekt je aj možnosť predĺženia dovolenky pre zamestnancov v baníctve a zohľadnenie služieb v ozbrojených silách či politického útlaku pri výpočte trvania dovolenky. Zákon tiež zavádza mechanizmy na krátenie dovolenky v prípade neospravedlneného zameškania práce a stanovuje podmienky na jej zníženie pre zamestnancov základných odborných škôl. Legislatíva tak významne ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy, zabezpečujúc odpočinok pracujúcich pri dodržaní stanovených kritérií.