Zákon o brannej výchove z 2. novembra 1951 ustanovuje právny rámec pre prípravu občanov Československej republiky na obranu vlasti. Jeho hlavným cieľom je zaistiť adekvátnu politickú, telesnú a vojenskú prípravu pracujúceho ľudu, prehĺbiť jednotu s ľudovodemokratickou armádou a podporiť spojenecké vzťahy so Sovietskym zväzom a štátmi ľudovej demokracie. Jedným z kľúčových ustanovení je, že brannú výchovu vykonávajú dobrovoľné organizácie, predovšetkým Sväz pre spoluprácu s armádou, ktorý je uznaný ako dobrovoľná organizácia podľa zákona č. 68/1951 Sb. Tento sväz má rozhodujúcu úlohu pri koordinácii a realizácii brannej výchovy. Zákon tiež špecifikuje, že pre účely brannej výchovy možno využívať štátne pozemky, budovy a zariadenia, pričom podrobnosti stanovuje Ministerstvo národnej obrany v spolupráci s inými rezortmi. Ďalej upravuje nemocenskú a úrazovú starostlivosť pre osoby, ktoré utrpia úrazy alebo ochorenia pri brannej výchove, a zaručuje im právo na dávky podľa zákona o národnom poistení. Z ekonomického hľadiska zákon stanovuje, že náklady na uskutočnenie brannej výchovy pokrývajú dobrovoľné organizácie, pričom štát hradí výdavky Sväzu, ak jeho vlastné finančné zdroje nestačia. Navyše, právne úkony potrebné na vykonávanie zákona sú oslobodené od daní a poplatkov.