Zákon o povolávaní náhradníkov poslancov, prijatý 9. marca 1951, má za cieľ upraviť postup pri obsadzovaní voľných poslaneckých mandátov v Národnom shromaždení Československej republiky, zmenou ustanovení § 44 zákona č. 75/1948 Sb. o voľbách. Hlavné zmeny zahŕňajú povinnosť Ministerstva vnútra povolať náhradníka z kandidátnej listiny voľnej skupiny v rovnakej volebnej oblasti, ak sa mandát uprázdni. Ak náhradník v rámci tej istej volebnej skupiny nie je dostupný, mandát zostane neobsadený do konca volebného obdobia. Ministerstvo vnútra následne vyhlasuje povolanie náhradníka formou úradného ohlásenia a vydáva mu osvedčenie, ktoré mu umožňuje vstup do Národného shromaždenia. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia a jeho vykonanie zabezpečuje minister vnútra po dohode s príslušnými členmi vlády. Zákon má zásadný dopad na proces dopĺňania Národného shromaždenia, čím zaisťuje kontinuitu jeho funkčnosti aj v prípade opustenia mandátu poslancov.