Zákon o advokácii z 20. decembra 1951 ustanovuje rámec pre poskytovanie právnej pomoci v Československu, zdôrazňujúc záväzok advokátov k obhajobe záujmov socialistických právnických osôb, ďalších spoločenských organizácií, štátnych orgánov a občanov. Cieľom zákona je posilniť socialistickú zákonnosť prostredníctvom zásady materiálnej pravdy a spoločenských záujmov. Zákon chemicky inštitucionalizuje advokáciu prostredníctvom advokátskych poradní, ktoré fungujú ako právnické osoby. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú organizáciu advokátskych poradní, zložených z vedúceho, advokátov a koncipientov, ďalej sankcionujú úlohy advokátov v oblasti právneho poradenstva, prípravy listín a zastupovania pred súdmi. Advokátske poradne nesú zodpovednosť za právnu pomoc, vrátane odmeny za úkony, ktorú stanovuje minister spravodlivosti. Zásadnou zmenou je, že náhradu za spôsobenú škodu nesú buď individuálne jednotliví členovia alebo kolektívne advokátska poradňa. Tento zákon upravuje aj ekonomickú autonómiu poradní, ktoré zabezpečujú svoje potreby z vlastných zdrojov a prispievajú na úlohy Ústredia advokátskych poradní. Pobočky poradní môžu byť zriadené v lokalitách s menšou potrebou právnej pomoci, pričom finančne a správne sú integrované s materskou poradňou. Zákon má významný dopad na štruktúru poskytovania právnej pomoci a model advokátskeho fungovania v rámci socialistickej právnej koncepcie.