"Zákon o dráhach" prijatý 12. júla 1950 je legislatívny akt Československej republiky, ktorý upravuje plánovité vytváranie a prevádzkovanie dráh, zahŕňajúcich železnice, lanové dráhy (pozemné a visuté) a trolejbusové dráhy. Hlavným cieľom zákona je zabezpečiť, aby dráhy najefektívnejšie plnili úlohy stanovené jednotným hospodárskym plánom. Zákon rozdeľuje dráhy do dvoch kategórií: pre verejnú prepravu, ktorá zahŕňa celoštátne a miestne dráhy, a pre neverejnú prepravu, slúžiace pre vlastné potreby podniku alebo prevádzkovateľa. Na vybudovanie a prevádzkovanie celoštátnych dráh je oprávnený výlučne štát alebo národné podniky, zatiaľ čo miestne dráhy môžu byť spravované aj komunálnymi podnikmi. Rozhodnutia o tom, či iné dopravné zariadenie spadá pod tento zákon, prijíma Ministerstvo dopravy v koordinácii s ďalšími štátnymi úradmi. Zákon tiež určuje podmienky, za ktorých možno previesť miestne dráhy medzi rôznymi prevádzkovateľmi, v záujme všeobecných potrieb hospodárstva. Tento legislatívny rámec zabezpečuje koordináciu a kontrolu nad rozvojom a prevádzkou dráh v Československu, s dôrazom na efektívne a hospodárne využitie dopravných prostriedkov.