Zákon o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov, uzákonený dňa 17. mája 1950, si kladie za cieľ usporiadať pracovné a platové vzťahy štátnych zamestnancov v súlade s prístupmi uplatňovanými na ostatných pracujúcich. Umožňuje efektívny výber, hodnotenie a odmeňovanie zamestnancov a zdôrazňuje osobnú zodpovednosť, disciplínu a prístup k práci v rámci socialistických hodnôt, čo by malo viesť k zvýšeniu produktivity práce. Tento zákon sa vzťahuje na všetkých štátnych zamestnancov, s výnimkou príslušníkov ozbrojených síl z povolania, sudcov a prokurátorov. Vláda má právomoc určiť zamestnanecké skupiny a podniky, na ktoré sa zákon nevzťahuje, a vydávať smernice pre plánovanie pracovných síl. Zamestnanci sú kategorizovaní podľa úloh do skupín, ako sú správni zamestnanci, učitelia, zamestnanci zdravotnej starostlivosti a zamestnanci zahraničnej služby. Dôležitým aspektom je plán pracovných síl, ktorý určuje potrebný počet pracovných síl štátnej správy na určité hospodárske obdobie. Pracovný pomer vzniká len v rámci tohto plánu, a začína dňom nástupu zamestnanca do práce.