Zákon o dani zo samostatnej činnosti je slovenská legislatíva prijatá 18. mája 1950, zameraná na úpravu daňovej povinnosti fyzických osôb, ktoré majú príjmy zo zamestnania, povolania alebo činnosti, ktorá nespoduje povinnosť k iným špecifikovaným druhom daní, ako sú daň zo mzdy, pôdohospodárska daň alebo živnostenská daň. Tento zákon zavádza daňovú povinnosť najmä pre osoby činné v literárnej, umeleckej či vedeckej oblasti, osoby prevádzajúce slobodné povolania ako advokáti, architekti či lekári, a tiež pre tých, ktorí poskytujú súkromné vyučovanie alebo iné zamestnania vyžadujúce osobnú činnosť. Hlavným cieľom zákona je zdaňovanie čistého príjmu získaného zo samostatnej činnosti po odpočítaní výdavkov na dosiahnutie a udržanie týchto príjmov. Zákon tiež ustanovuje, že zdaňovanie prebieha za bežný kalendárny rok po jeho skončení. Pri určení základu dane sa berú do úvahy len príjmy a výdavky realizované v príslušnom zdaňovacom období. Zákon definuje príjmy a výdavky ako finančné alebo majetkové plnenia a upravuje ich oceňovanie podľa bežných miestnych cien s istými výnimkami. Zákon má výrazný dopad najmä na samostatne zárobkovo činné osoby a určuje pravidlá pre vymeriavanie daní z ich príjmov, čím zabezpečuje špecifickú formu zdanenia pre širokú škálu nezávislých profesií.