"Zákon o vysokých školách" (Zákon č. 58 zo dňa 18. mája 1950) ustanovuje významné zmeny v štruktúre a riadení bohosloveckých fakúlt na území Československej republiky. Hlavným cieľom zákona je úprava organizácie bohosloveckého vzdelávania, pričom sa konkrétne zameriava na vyňatie Bohosloveckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe a Cyrilo-Metodejskej bohosloveckej fakulty Palackého univerzity v Olomouci zo zväzkov ich materských univerzít. Zákon ďalej stanovuje, že hlavná správa a dozor nad určitými bohosloveckými fakultami, vrátane Husovej čs. evanjelickej fakulty v Prahe, Katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave a Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave, bude vykonávaná ministrom povereným vedením Štátneho úradu pre cirkevné veci. Rozhodovanie o organizácii, zriaďovaní, rušení, slučovaní a delenie týchto fakúlt vrátane ich sídiel a názvov bude v kompetencii vlády prostredníctvom nariadení. Významným dopadom tohto zákona je centralizovanie štátneho dozoru nad bohosloveckým vzdelávaním a vylúčenie niektorých fakúlt z režimu všeobecného školstva, čo naznačuje zmenu v riadiacej štruktúre a autonómii týchto vzdelávacích inštitúcií. Zákon tiež stanovuje, že sa na bohoslovecké fakulty nevzťahujú ostatné ustanovenia tohto zákona, čím im poskytuje špecifický právny rámec.