Zákon o úprave podnikania v cestnej doprave, prijatý dňa 18. mája 1950, upravuje prevádzku cestnej dopravy v Československej republike s cieľom zabezpečiť hospodárny a nerušený rozvoj dopravy s ohľadom na potreby obyvateľstva. Kľúčovými ustanoveniami tohto zákona sú: 1. Právo prevádzkovať cestnú dopravu pre všeobecné dopravné potreby je priznané len národnému podniku pre cestnú dopravu na území celého štátu a komunálnym podnikom v ich zainteresovanej oblasti. Komunálne podniky mimo svojej oblasti potrebujú povolenie kompetentných národných výborov alebo Ministerstva dopravy. 2. Stanovujú sa povinnosti pre dopravné podniky, vrátane neodmietnutia dopravy, ak sú splnené podmienky, a povinnosti poskytovať pravidelnú dopravu podľa určeného cestovného poriadku. 3. Ustanovuje sa, že doprava osôb a vecí pre vlastné a cudzie potreby nesmie odporovať hospodárskemu plánu, pričom doprava pre vlastné potreby je možná bez povolenia. Zákon má významný dopad na organizáciu cestnej dopravy, pričom definuje rozsah povolení a spôsob koordinácie dopravy medzi národnými a komunálnymi subjektmi, čo má prispieť k efektívnemu využitiu dopravných zdrojov a zabezpečeniu potrieb verejnosti.