Zákon o platenej dovolenke na zotavenie v roku 1950 je právnym predpisom Československej republiky, ktorý bol prijatý 22. februára 1950. Jeho hlavným cieľom je ustanoviť pravidlá pre poskytovanie platenej dovolenky na zotavenie pre zamestnancov v rámci pracovného roku 1950. Tento zákon patrí do kategórií pracovno-právnych vzťahov a odmeny za prácu. Jedným z kľúčových ustanovení zákona je stanovenie nároku na dovolenku, kde zamestnanec, ktorý bol v pracovnom pomere aspoň 11 mesiacov bez prestávky, má právo na dovolenku, ak v danom roku odpracoval minimálne 75 dní. Pre mladších zamestnancov do 26 rokov, ktorí po ukončení školy prvýkrát vstúpili na trh práce, je čakacia doba skrátená na 5 mesiacov. Ďalej zákon definuje dĺžku dovolenky, pričom základná výmera je 2 týždne ročne, s možnosťou predĺženia o jeden až dva týždne v závislosti od veku zamestnanca, dĺžky pracovného pomeru alebo špecifík práce (napríklad v baníctve s prácou pod zemou). Zákon tiež obsahuje ustanovenia o obmedzení dovolenky, kde sa za zameškané pracovné dni bez závažnej príčiny môžu dĺžka dovolenky skrátiť. Týmto právnym rámcom sa zákon snaží vyvážiť právo na odpočinok zamestnancov s potrebami podnikov.