Zákon o Štátnej banke československej, schválený Národným zhromaždením Československej republiky 9. marca 1950, ustanovuje zriadenie Štátnej banky československej ako hlavného finančného ústavu zodpovedného za riadenie menovej politiky a peňažníctva v súlade s hospodárskym plánovaním štátu. Banka, s právnou subjektivitou, má sídlo v Prahe a jej organizačná štruktúra zahŕňa ústredie, oblastný ústav pre Slovensko v Bratislave a pobočky. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú prevzatie všetkých práv a záväzkov od existujúcich národných podnikov, ako sú Národná banka československá, Živnostenská banka, Slovenská Tatra banka a Poštová sporiteľňa, ktoré ukončia svoju činnosť po prevode na novú inštitúciu. Banka má výlučné právo na vydávanie bankoviek a kontrolu obehu platidiel. Celkovým cieľom zákona je centralizovať finančné operácie a zabezpečiť, že budú v súlade s národnými ekonomickými plánmi, a tým podporiť stabilitu a rozvoj finančného systému Československa.