Zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon o uznaní nárokov získaných u cudzozemských nositeľov sociálneho poistenia, upravuje podmienky uznávania dôchodkových nárokov osôb, ktoré pracovali v zahraničí. Tento zákon bol prijatý 9. marca 1950 a nadväzuje na pôvodný zákon č. 17/1947 Sb. medzi Československými nositeľmi poistenia. Hlavným cieľom tohto zákona je rozšíriť práva na dôchodkové nároky aj na osoby, ktoré stratili československé občianstvo podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945, za predpokladu, že majú bydlisko na území Československej republiky. Medzi kľúčové zmeny patrí: 1. Priznanie dôchodkových nárokov za zamestnanie vykonávané počas dočasného obsadenia cudzej moci. 2. Úprava vyplácania dôchodkových nárokov pre osoby pracujúce v baníctve mimo územia Československa, ktoré nezískali dostatočný počet rokov poistenia. 3. Zabezpečenie vyplácania rozdielu v dôchodkoch pre československých občanov, ktorým cudzozemský nositeľ poistenia poskytuje nižší dôchodok, než by získavali podľa československých predpisov. Tento zákon má zásadný vplyv na osoby s medzinárodnou pracovnou históriou, upravuje premlčanie nárokov a presné podmienky vyplácania dôchodkov a úhrady nákladov, pričom uprednostňuje vyrovnanie prostredníctvom československých inštancií. Týmto spôsobom zabezpečuje sociálnu ochranu pre občanov s pracovnými skúsenosťami mimo hraníc krajiny.