Zákon o úprave najnižších dôchodkov bývalých prijímateľov odpočivných (zaopatrovacích) platov z 20. decembra 1950 predstavuje právny akt zameraný na zvýšenie najnižších dôchodkov určitej skupiny bývalých prijímateľov penzijných zaopatracích platieb. S účinnosťou od 1. januára 1950 zvyšuje starobné a invalidné dôchodky o 200 Kčs mesačne, dôchodky vdov a družiek o 150 Kčs mesačne, a sirotské dôchodky o 100 Kčs mesačne. Zvýšenie dôchodkov je však limitované tak, aby neprekonali určité mesačné sumy: 1 700 Kčs pre starobné a invalidné dôchodky, 1 300 Kčs pre dôchodky vdov a družiek a 800 Kčs pre sirotské dôchodky. Po zvýšení musia byť starobné a invalidné dôchodky najmenej 9 600 Kčs ročne. Dôchodcovia s trvalou bezmocnosťou majú nárok na zvýšenie dôchodku až o polovicu jeho výšky. Zákon ďalej upravuje výlučne dôchodky plynúce z verejných penzijných systémov, nezahŕňa iné formy platieb podľa starších nariadení. Vykonanie zákona je zverené ministrom práce a sociálnej starostlivosti, financií a národnej obrany, pričom jeho účinnosť nadobúda dňom vyhlásenia.