Zákon o zdravotníckych povolaniach, schválený Národným zhromaždením Československej republiky dňa 21. decembra 1950, ustanovuje podmienky výkonu zdravotníckych povolaní s cieľom zabezpečiť plánovitú, hospodárnu a vedecky podloženú zdravotnú starostlivosť. Zákon kladie dôraz na právo ľudu na ochranu zdravia v kontexte budovania socializmu. Štát organizuje, vedie a kontroluje zdravotnícke povolania, vrátane určenia pôsobísk a pracovných záväzkov zdravotníckych pracovníkov a zabezpečenia ich odborného školenia. Každý zdravotnícky pracovník je povinný poskytovať účelnú zdravotnú starostlivosť, sledovať nové poznatky v odbore a v prípade potreby poskytnúť prvú pomoc. Zákon tiež upravuje povinnosť zdravotníkov zachovávať mlčanlivosť okrem prípadov oznámenia podľa predpisov. Vládne nariadenia bližšie upravujú spôsobilosť a podmienky výkonu povolaní a zrušujú povinné členstvo v záujmových korporáciách zdravotníckych pracovníkov. Výkon zdravotníckych povolaní je vylúčený z predpisov živnostenského poriadku. Tento zákon zásadne mení organizáciu a funkcie zdravotníckych pracujúcich, s dôrazom na státnu kontrolu a plánovanie v sektore.