Zákon o úprave a bezpečnosti prevádzky vnútrozemnej plavby (Zákon zo dňa 25. októbra 1950) je právnym predpisom zameraným na zabezpečenie riadnej a bezpečnej prevádzky vnútrozemného lodného dopravy s cieľom podporiť rozvoj národného hospodárstva Československej republiky. Hlavnými kompetentnými orgánmi na realizáciu tohto zákona sú Ministerstvo dopravy a národné výbory. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú povinnosť prevádzkovateľov plavby dbať na bezpečnosť a neohrozovať ostatných účastníkov. Minister dopravy má po dohode s inými ministrami právo vydávať nariadenia upravujúce plavebnú bezpečnosť, ktoré môžu zahŕňať pravidlá pre prevádzky a používanie prístavov. Plavebné orgány, ktoré sú poverené národnými výbormi, majú právomoc vykonávať dozor nad dodržiavaním bezpečnostných predpisov a v prípade potreby môžu prijať predbežné opatrenia. Tento zákon taktiež stanovuje, že plavebné orgány majú právo vyžadovať poslúchnutie ich pokynov a môžu použiť zbraň iba vo výnimočných situáciách, ako je nutná obrana. Plavebné orgány majú právo žiadať o pomoc orgány verejnej správy a sú viazané prísahou, ktorú reguluje Ministerstvo dopravy. Tento zákon má za cieľ zvýšiť bezpečnosť vodnej dopravy a efektívnejšie využitie vnútrozemných vodných ciest.