Zákon o platenej dovolenke na zotavenie v roku 1951 je legislatívnym opatrením prijatým Národným zhromaždením Československej republiky, ktoré upravuje nárok na platenú dovolenku pre zamestnancov v roku 1951. Hlavným cieľom tohto zákona je stanoviť podmienky pre priznávanie a dĺžku platenej dovolenky na zotavenie pre stálych zamestnancov, s ohľadom na odpracované obdobie a špecifické osobné okolnosti. Podľa zákona zamestnanec, ktorý pracoval u rovnakého zamestnávateľa nepretržite minimálne 11 mesiacov, má nárok na základnú dovolenku v dĺžke 2 kalendárnych týždňov, pričom predĺženie dovolenky je možné v prípade mladších zamestnancov do 18 rokov, starších zamestnancov nad 50 rokov, a tých, ktorí pracovali dlhšie ako 5 alebo 15 rokov u toho istého zamestnávateľa. Zákon tiež obsahuje ustanovenia o krátení dovolenky v prípade neprítomnosti z dôležitých dôvodov, ako je zdravotný stav alebo vojenská služba. Tento zákon má výrazný dopad na pracovnoprávne vzťahy tým, že poskytuje zamestnancom možnosť regenerácie a zlepšuje podmienky pracovnej starostlivosti v povojnovom období.