Zákon o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) je právna norma prijatá 25. októbra 1950 Národným zhromaždením Československej republiky. Tento zákon stanovuje pravidlá pre konanie v občianskych právnych veciach pred všeobecnými súdmi, vrátane ich rozhodovania a výkonu rozhodnutí, s cieľom zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu majetkových a osobných práv občanov, ako aj majetkových práv štátu a socialistických právnických osôb. Kľúčovými ustanoveniami sú úprava právomoci všeobecných súdov, kde v prvej stolici rozhodujú ľudové a krajské súdy, a v druhej stolici krajské súdy alebo Najvyšší súd. Ďalej sa zákon zaoberá úlohou účastníkov konania a prokurátora, ktorý môže vstúpiť do konania na ochranu záujmov štátu alebo pracujúcich. Zákon tiež kladie dôraz na to, aby súdy postupovali bez zbytočných formalít a poskytovali účastníkom potrebné návody a poučenia, aby ochránili ich práva nezávisle od úrovne ich všeobecného alebo právnického vzdelania. Tento právny predpis je základom pre jednotný systém civilného súdneho konania v Československu, podporujúc spravodlivé, rýchle, a efektívne vyriešenie občianskych sporov.