Občiansky zákonník z 25. októbra 1950 predstavuje základný právny predpis upravujúci občianske práva v Československej republike. Zákon stanovuje, že základom občianskych práv je ústavou zaručený spoločenský poriadok ľudovodemokratickej republiky a jej socialistická výstavba. Upravuje základné ustanovenia o právnej spôsobilosti fyzických osôb, ktorá vzniká narodením a zaniká smrťou. Zákon obsahuje špecifické ustanovenia o právach počatého dieťaťa, ktoré sa považuje za narodené pre účely jeho práv, ak sa narodí živé. Významnou súčasťou je úprava vyhlásenia za mŕtveho, kde súd môže na návrh prokurátora alebo inej oprávnenej osoby vyhlásiť nezvestnú osobu za mŕtvu po uplynutí päťročnej lehoty od poslednej správy o jej živote, alebo po roku v prípade zvlášť nebezpečnej udalosti. Zákon tiež upravuje právne následky vyhlásenia za mŕtveho na manželstvo, ktoré zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení za mŕtveho.