Zákon o vydávaní a rozširovaní kníh, hudobnín a iných neperiodických publikácií je legislatívny akt Československej republiky prijatý 24. marca 1949, ktorého cieľom je regulácia vydávania a distribúcie neperiodických publikácií, ako sú knihy a hudobniny. Zákon sa zameriava na literárne, hudobné, výtvarné a fotografické diela určené na šírenie, pričom definuje podmienky ich vydávania a rozširovania. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú povinnosť Ministerstva informácií a osvety každoročne pripravovať plán na vydávanie neperiodických publikácií na základe návrhu Ústrednej edičnej rady. Ďalej zákon stanovuje proces udeľovania vydavateľských oprávnení, ktoré je možné udeliť štátnym orgánom, politickým stranám zastúpeným v Národnom shromaždení, kultúrnym a iným organizáciám, a to na základe dohody s príslušnými ministerstvami. Významnou súčasťou zákona je aj usmernenie Ministerstva informácií a osvety pri rozširovaní neperiodických publikácií domáceho aj zahraničného pôvodu. Zákon vylučuje z rozsahu pôsobnosti rozmnoženiny ako kinematografické a fonografické diela, a tiež tlačoviny na úradnú, podnikateľskú či osobnú potrebu, pokiaľ nemajú charakter literárneho alebo umeleckého diela. Tento zákon má zásadný vplyv na oblasť autorských práv a práv príbuzných, pretože stanovuje špecifické právne rámce pre vydavateľskú činnosť a distribúciu literárnych a hudobných diel v Československej republike.